Choď na obsah Choď na menu
 


Iba desať rokov

2. 2. 2008

Program k 10. výročiu založenia súčasnej Hradčianky

Obrázok

 

  
1. Báseň (Peter Püšpöky)
2. Príhovor (Jozefína Kubaliaková)
3. Pieseň – Hraj, dychovka
4. Koncert dychovej hudby Hradčianka 
5. Recitačné pásmo (Jozef Sauer a Mária Püšpökyová)
6. Predslov k častuškám (Jozef Sauer)
7. Častušky
8. Spoločná pieseň všetkých členov Hradčianky

 

 Obrázok

Milá jubilantka, naša Hradčianka, všetci milovníci dychovej hudby!

Dovoľte mi do vienka gratulácií so želaním všetkého najlepšieho pripojiť malý darček, kytičku uvitú sťa z poľného kvietia. Ako prvým kvetom tejto kytičky sú žlté prvosienky. To ako spomienky na vznik a začiatky našej dychovky. V podobe modrých nezábudiek prinášame nezabudnuteľné zážitky za uplynulých desať rokov. Pridávame tiež kvietok nevädze vo forme piesní, ktoré ako kvety nevädnúce nikdy nestarnú. Nakoniec vpletieme do tohto vienka aj kvietok čakanky ako symbol želaní našej oslavujúcej Hradčianky.

Prešlo krásnych desať rokov, rokov to nie veľa,
pozrieť sa späť a nevidieť urobeného to diela?
Veď začínali poniektorí ako deti hravé,
Pozrite, toť v akej sú už žitia riave!
Že ich bolo najprv málo, pramálo,
Neskôr ako vody v studničke ich pribúdalo.
 
Začalo sa hranie stredných i starších,
Že prebudili sa po rokoch dychovky zástavších.
Aby v tejto studničke hudby vody neubúdalo,
Ako pramienky vody po daždi malých muzikantov do nej pribúdalo.
 
A čo skalní i za prísnych hodín teórie zostali, ba omladili sa,
Ako voda v tej studničke ich hudba spriezračnila sa.
Vybrúsil sa akord, čistý tón, spestrila sa náplň práce jej, 
Chýbal už len ako hora šum, tak muzike spev.
 
Pritiahla hudba slávikov čaro, nevytrval však každý rovnako,
Jeden leto, snáď jeseň, či jaro.
Jeden trochu viac vydržal, aj zimu prespieval
a potom odišiel, tak nechal. 
 
A dnes, kým vás naša hudba zahreje,
Nech vám melódia nestarnúcej piesne zahreje. 
 
Pieseň:            Nežiarli na moju lásku
 
Častušky:
 
Teraz niečo veselé, nech sa každý zasmeje.
Zaspievame o tom čosi, spomenieme na tie časy,
Čo sme spolu trávievali, keď sme v svete vyhrávali. 
 
Padal lístok z javora, keď sme hrali na voľbách,
na Hrušove alebo v Sklabinej, jak na hodoch v hostine. 
 
Kúpala sa tá Hradčianka vo vodičke studenej
Na dudinskom kúpalisku za páľavy slnečnej,
Na ružinskom kúpalisku za mrákavy dažďovej.
 
Neviem,  neviem ako dopadne
tá súťaž v Ladcoch a tiež v Lučenci, lebo v Martine.
Už viem, už viem ako to dopadlo,
Tá naša mládež, to naše mužstvo dobre zahralo.
 
Pri potôčku lúka v Doline, spolu ako v jednej rodine.
Tam sme futbal hrali a raky chytali jeden celý deň.
 
Keď sme boli na Zvíkove v diaľnom kraji Píseckom,
Zaplával si, bože môj jeden šuhaj, v úbore neplaveckom.
(Keď som išiel, cez tie hory, stál mesiačik vysoko ...)
 
Nám to ani trošku nevadí, že kapelník dnes vôbec neladí,
pretože má on doma svoje starosti, nás neruší žiadny tón.
Klarinet píska až vlasy vstávajú a všetci koldokola vyhrávajú,
ako im to dnes len prekrásne ide, 
keď každý hrá sám pre seba vo svojom je živle. 
 
To vie len modré nebo, koľko hrali zadarmo,
na schôdzach a oslavách, nedá sa zrátať to.
To však nie je podstatné, v inom tkvie, čo je hlavné,
veľakrát nedostalo sa ani uznanie.
 
Keď sme hrali na fašiangy cez mesto ulicami,
Pridal sa k nám čudný sprievod s rozličnými maskami.
Veselo sa potom hralo s doprovodom tej chasy,
Plač a nárek nastal večer pochovávaním basy.
 
Niet takého u nás trubkára, ktorý nástroj doma držiava,
každý si ho drží tu na javisku, by nešiel bez neho na skúšku.
 
Dívam sa na stromy biele, spomínam na rodný kraj,
v Nagybátoni pri pesničke, ozýva sa chatka, háj.
 
Hradčianske dievčence to je veľký kríž,
nechcú do dychovky s nami spievať ísť.
V tej našej Hradčianke veru zle nie je,
medzi jej členmi len svornosť panuje,
 
Každý si spomína rád na zážitkov celý rad,
Čo sme spolu zažili pri vandrovaní za desať rokov vzad.
Zavše hody, zábavu pre dobrú náladu, niekedy zase hlad.
 
Vcelku nám však dobre je, preto aj vás k nám zveme,
toto piesňou veselou, čo teraz na záver zaspievame.
 
Pieseň:             Hradčianska kapela
 

Odpísané z originálneho scenára, ktorý pripravila Marienka Püšpökyová. Slávnostný koncert sa uskutočnil 24. marca 1984. Hlavnými protagonistami boli speváčky Marienka a Jožka, podporil ich Jožko Saver st. a klarinetista Peťo.

Mnohí z členov dychovky si pozvali i svojich kamarátov, aby spoločne s nimi oslávili desiatku. Zábava bola veselá, žrebovala sa aj tombola a dlho do noci znelo okrem dychovky aj disko, kde sa zabávali vedno starí aj mladí. Ba zatancovali sme si aj „labadu“ – detská tanečná hra.

 A raritou bolo menu: pečené zemiaky, slanina a cibuľa.
 
Zapísala a uschovala pre budúce dychovkárske pokolenie Mária Balážová.