Choď na obsah Choď na menu
 


Niečo z minulosti

13. 4. 2008

Retrospektíva na oslave 30. výročia Hradčianky

- výňatok z hovoreného slova konferencierky Mária Balážovej

 

            Píše sa rok 1974. Je február a vonku treští mráz. V priestoroch kultúrneho domu sa schádza vo vykúrenej miestnosti zopár priaznivcov dychovej hudby a uvažuje o založení vlastného súboru v našom mestečku. Do mysle sa im natíska nadšenie a myšlienka obnovenia tradície modrokamenskej dychovej hudby.

            Postupne sa myšlienka začína premieňať na skutok. Píše sa rok 1974. Vtedajší nadšenci dychovej hudby netušia, že práve vytesávajú základný kameň novej Hradčianky, ktorá mnohých svojich zakladateľov prežila a dnes slávi už svoje jubilejné tridsiate výročie.

Začíname naostro. Kupujú sa nástroje, rozpisujú noty, pripravené sú modré uniformy dobrovoľných požiarnikov. Z nástrojov pomaly vychádzajú prvé tóny a znejú nesmelé stupnice. Kapelník Dolo Hanták má prísnu taktovku. Mnohí začínajúci muzikanti nastavenú latku nepreskočia a odstupujú. Vytvára sa prvá veľká formácia nadväzujúca na tradíciu modrokamenskej dychovky spred štyridsiatich rokov a po veľkom sústredení v Plachtinskej doline vystupuje síce na chvoste, ale predsa len v prvomájovom sprievode vo Veľkom Krtíši v roku 1975 a neskôr na spartakiáde vo Vinici. V tomto období sa začína druhý veľký nábor muzikantov, tentoraz hlavne z radov detí, žiakov miestnej ZDŠ. Skúšky prebiehajú trikrát do týždňa po dve hodiny pre pokročilých muzikantov a dvakrát do týždňa po dve hodiny pre začiatočníkov. Hodiny poctivého nácviku sa muzikantom odmeňujú stále bohatším repertoárom. Dolo Hanták vytvára okolo seba kolektív dospelých spolu s mládežou. V súbore vystupujú spolu otec so synom, otec s dcérou, súrodenci, susedia, spolupracovníci a všetci tvoria spolu jeden jednoliaty kolektív. Vedúcim súboru sa stáva a je ním aj dodnes p. Viktor Srník. Dychovka na dlhé roky pôsobí pri MsOBesede v Modrom Kameni.

            Neskôr, keď sa rozširuje repertoár, pridávajú sa ku kapele aj speváčky. Ich prvé spoločné vystúpenie ešte bez mikrofónov bolo na mestských oslavách MDŽ. Tak vzniká dychovka so všetkým, čo k nej patrí. Kapelník Dolo Hanták upravuje ľudové piesne a píše svoje vlastné.

            Za celých tridsať rokov koncertovala dychová hudba už veľakrát a na mnohých miestach. Začínala v rámci okresu a postupne sa jej koncertná činnosť rozrastala. Natlačení muzikanti spolu s nástrojmi v malom robure, ak si ešte pamätníci  spomínate na tieto vozidlá, presúvali sa na podujatia v obciach Veľkokrtíšskeho okresu. A prvý väčší zájazd do Červeného Kameńa absolvovali muzikanti na starej RTOčke s klasickým prívesom za autobusom, kde boli uložené spacáiky, lamináty a aparatúra. Spalo sa na zemi v telocvični, ale na výkone počas koncertu to nebolo poznať.                                                                                                                        Osvedčené boli aj vystúpenia Hradčianky pre miestne podniky – hralo a spievalo sa pre zamestnancov  a celé kolektívy. Na mestských a okresných akciách modrokamenskí muzikanti nikdy nechýbali. Vďační sú i poslucháči z domova dôchodcov vo Veľkom Krtíši, kde Hradčianka pravidelne vystupuje.                                                                                                                                

           Veľmi úspešné boli a stále sú letné koncerty v kúpeľných a rekreačných zariadeniach. Hudba sa strieda s poéziou, krátkymi vtipnými vstupmi. Iste si pamätáte ľudového rozprávača, uja Karčiho Navrátila, ktorý dychovku nie raz na jej vystúpení v začiatkoch  sprevádzal.

            Pri rozprávaní o účinkovaní Hradčianky nemôžeme obísť ani Modrokamenské úspešné akcie. Kapelník Dolo Hanták začal éru ľudových veselíc. Na každej zábave ponúkol ľuďom novú pesničku, ktorá bola skopírovaná na letáčikoch a ľudia sa učili jej text i melódiu. Neskorší kapelník Milan Strenátka ponúkal s Hradčiankou a niektorou spoločenskou organizáciou – poľovníci, dozorný výbor jednoty,  tanečné vystúpenia na Tani spojené s guľášom, aj s haruľou a tombolou.

            Dychovka pripravuje svoj samostatný program na 1.stretnutí rodákov z Modrého Kameňa a neskôr účinkuje na každom zorganizovanom stretnutí.

            V tomto období sa vytvorila aj tradícia fašiangovania. Už od rána sa vopred určenou trasou pochodovalo v sprievode rozmanitých masiek. Za celý ten čas sa ich vystriedalo neúrekom.

            Večer sa ešte robila tanečná zábava s pochovávaním basy. V osemdesiatych rokoch sa utvorila štýlová zábava – tzv. dycho-disco, keď sa striedal ľudový blok s diskoštýlom. Zábavy boli určené pre všetky vekové kategórie. Hrali sa skladby od Dola Hantáka, repertoár Malokarpatskej dychovky, Moravanky, piesne Václava Maňasa a obrovský úspech žali zmesi ľudoviek. Dnes sa Hradčianka prezentuje ľudovými piesňami v úprave terajšieho kapelníka Janka Černáka a aj jeho vlastnými skladbami. Jednou z nich je aj polka Kamenčanka, ktorá mala premiéru na Deň stavbárov pri oslavách vtedajšieho OSP a bola venovaná všetkým Modrokamenčanom.

            Keď sa pozrieme do radov muzikantov, ani by sme neuverili, že títo seriózne vyzerajúci dnešní dôstojní otcovia rodín boli kedysi šantiacimi deťmi, keď vstupovali do muzikantských radov Hradčianky. Okrem pravidelného nácviku vyvádzali pestvá ako každé iné nezbedné deti. Behali hore – dolu na čurgov naplniť malé striekačky vodou, a na nič netušiace obete spustili paľbu vody. Istý čas chlapci usilovne počas skúšok vyfukovali z versatiliek malé papierové gulôčky a hľadali medzi sebou vhodné terče, a to už ani nespomínam vystreľovanie kovových háčikov. A ani reakciu bubeníčky, keď jej kolega basista trafil háčikom obrovskú blanu veľkého bubna.

            Z detských rokov vyrástli a popritom niektorí opúšťali muzikantské stoličky. Opäť nastáva prísun mladšej generácie a z tých kedysi najmladších sa stávajú stredoškoláci. Hlavný nápor na nácvik sa presúva na piatok a nedeľu, kedy je väčšina študentov doma. Postupne sa mládežnícky kolektív čoraz viac stmeľuje a vytvára si svoj okruh priateľstva i mimo aktivít dychovky. Vznikajú i prvé nesmelé lásky.

            Odchádzajú postupne i niektorí starší muzikanti – dôvody sú rôzne. Vek, zdravotný stav, pracovná zaneprázdnenosť. A táto sála sa postupne stáva svedkom rozlúčok mladých muzikantov, ktorí časom úspešne ukončili stredné školy a po odohraní brancom vo Veľkom Krtíši si aj oni preberajú  svoje povolávacie rozkazy, aby sa po dvoch rokoch vojenčiny vrátili opäť medzi muzikantov Hradčianky.

            Keď sa mládežnícka časť dychovky v roku 1977 pripravovala na krajskú prehliadku v Ladcoch, prišlo nebadane i doplnenie repertoáru o nové vážne koncertné skladby. Mládež cvičila stredy a piatky po štyri hodiny a v nedeľu dve hodiny. V Ladcoch na pódiu dvadsať členná dychovka vrátane speváčok pôsobila ako sirôtka popri veľkých sedemdesiat až osemdesiatčlenných súboroch. Ale i napriek tomu kapelník Dolo Hanták vybojoval so svojou malou družinou druhé miesto. To o rok neskôr zopakoval už nový kapelník Milan Strenádka

na podobnej súťaži v Lučenci. Pri hraní Príbeliho Čardášu sám autor, člen poroty vstal zo stoličky a dirigoval zároveň s kapelníkom záverečné zrýchlenie. A speváčky mala dychovka na súťaži ako jediná a v rozhlase v sále dookola púšťali pieseň Hradčianska kapela.

            Dnes je muzikantské obsadenie dychovky opäť malé a tak je náročné vybrať  koncertnú skladbu. Janko Černák načrel do archívu dychovky a snažil sa vyberať skladby s vhodným obsadením, aby sa dychovka mohla zúčastňovať festivalov malých dychových hudieb. Či už v Kováčovej, vo Valaskej, v Martine alebo  na našom modrokamenskom festivale Hradská muzika.

            Hovorili sme už o štúdiách, prvých láskach a o vojenčine. Ale prišiel čas aj na lásku naozajstnú, ktorá končila manželstvom. Postupne pribúdali na prstoch obrúčky, dychovka pozdravila každú muzikantskú dvojicu, veľký úspech mala prvá a škoda, že len jediná dychovkárska svadba. Hradčianka spoločne slávila narodenia malých „muzikantov“ a tým starším nebadane pribúdalo šedín, chrbát sa klonil a kĺby boleli stále viac a viac. Ďalší muzikanti opúšťajú súbor, odsťahovali sa do iných miest za prácou a rodinou, alebo tej nežnejšej časti súboru pribudli aj materské povinnosti. Opäť sa dychovka omladzuje.              Tentoraz je to už generácia, ktorá v čase vzniku terajšej Hradčianky len začala prichádzať na svet a priniesla do kolektívu nový elán a začala tradíciu rozprávania vtipov medzi na skúške medzi jednotlivými skladbami.                                                                                                                Tak roky ubiehali a deti muzikantských detí vyrástli a dnes sú z nich niektorí aktívni muzikanti. Je dobre, keď mladí začínajú preberať hudobné žezlo, len škoda, že ich nie je viac.

Počas tridsaťročnej novodobej histórie Hradčianky sa vystriedala asi stovka muzikantov na jednotlivých postoch. Len speváčok sa vystriedalo okolo dvadsať. Niektorí vydržali len chvíľu, iní niekoľko rokov, kým ich osud nezavial niekde mimo Modrý Kameň.

            Počas voľných chvíľ na skúškach, či zájazdoch spomíname na mnohé príhody a zaujímavé perličky, ktoré sme zažili na koncertoch a zájazdoch. Pamätáte sa, že skúšobne sme mali na piatich miestach, kým sme sa usadili v terajších priestoroch? Hrávali sme dokonca i v bielej sieni Mestského úradu, pravda, v tom čase to neboli reprezentatívne priestory. A v malom parku pred úradom, ktorý bol obsiaty drobnou ďatelinou sme súťažili, kto nájde najviac štvorlístkov. Neviem, kto bol víťaz, ale isto sme ich našli dosť, čo priniesli šťastie Hradčianke, keď dokázala prekonať i búrky nepohody a tridsať rokov rozdávať hudbu a dobrú náladu svojim poslucháčom. Kto spočíta koľkokrát rozložil a zložil stojan na noty, koľkokrát vyčistil svoj hudobný nástroj, koľko schodov prešiel pri odkladaní svojich vecí do skladu, koľko kilometrov sa previezol na ceste za koncertom, koľko času obetoval dychovej hudbe a jej kolektívu. O eláne, radosti a chuti rozdávať dobrú náladu hovorí aj skladba Dola Hantáka Naša Hradčianka, ktorej slová napísal náš bývalý muzikant, dlhoročný úspešný klarinetista Peter Púšpoky.

            Po troche sme nazreli do pamäte Hradčianky. Počas mnohých skúšok a vystúpení  sa vytvorilo medzi muzikantmi puto porozumenia a  priateľstva. Veď v priebehu tridsiatich rokov sa len na skúškach stretli asi 4 300 krát, čo je okolo 8 600 hodín a keby ten čas hrali v kuse, trvalo by to nepretržite skoro celý rok. A to ešte nehovorím o začiatkoch, keď muzikanti trénovali pochody do prvomájového sprievodu. Veveričky sa isto čudovali, čo sa deje, keď kapela pravidelne šliapala každú nedeľu trasu Modrý Kameň – Riečky a späť.                                         
    Kto pozná Hradčianku, ten vie, že tradičnou farbou uniformy bola zelená, či zelenohnedá. Dnes sa po prvýkrát predstavujú členovia Hradčianky v nových uniformách, za čo patrí poďakovanie predovšetkým poslancom MZ a pracovníkom MÚ v Modrom Kameni, ktorí prispeli z rozpočtu peknou sumou na ušitie nových uniforiem a za poskytnutie priestorov na nácvik, pretože Hradčianka už zažila čas, keď nemala strechu nad hlavou.
      Dnešná Hradčianka sa hlási k tradícii, ktorú založili naši starí otcovia zhruba pred 68 rokmi. Na prelome rokov 1935 a 1936 vzniká na podnet  modrokamenského farára  Štefana Bulku prvá dychovka. Prvým učiteľom a kapelníkom bol samouk Ondrej Gašparík z Palárikova, ktorý sa vybraným záujemcom venoval dva roky. Podmienky činnosti neboli ľahké, ale súbor sa i po vystriedaní niekoľkých kapelníkov predsa len, hoci s menšími prestávkami udržal až do roku 1960, keď samovoľne zanikol. Až v roku 1974 nadväzuje na predchádzajúcu tradíciu nový dychový súbor, v inom obsadení a pod iným vedením, ktorý dnes slávi svoje tridsiate výročie.

 

LETO 2004

 

Náhľad fotografií zo zložky Premeny času

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.