Choď na obsah Choď na menu
 


Drevená krása uja Imra

30. 1. 2009

     Drevená krása uja Imra 

     Drevo je tvárne, pôsobí na ľudskú dušu svojim teplom a pri dobrom spracovaní sála z neho pokoj a potešenie pre oči. Majstrov od dreva stretávame na trhoch či ľudových jarmokoch. Mnohé z výrobkov sú poznačené komerciou, iné skrývajú v sebe kus svojho majstra a tým sú vzácnejšie. K takýmto dreveným prácam, v ktorých je ukrytý kus lásky,  patria aj výrobky uja Imra.
Obrázok      Chcel sa stať leteckým mechanikom a úspešne zvládol skúšky do Liptovského Hrádku. Otec nepodpísal svoje odrobinky pozemkov do družstva a tak bol kádrový posudok z miestneho národného výboru negatívny, čo znamenalo rozlúčenie sa s vybranou školou. Neostal doma pri pôde, ale išiel sa vyučiť za strojného zámočníka do Partizánskeho a neskôr do Banskej Štiavnice. Nikdy to neoľutoval. S veľkou úctou spomína na bývalých baťováckych majstrov a dodnes je hrdý na to, čo sa naučil.
     Ruky mal od mladosti šikovné a tak si mnoho užitočných a potrebných vecí vyrobil  sám. Dokázal zmajstrovať rádio, piecku na oblátky, šrotovník, kosačku. Jeho oči videli skoro v každom kúsku plechu či železa potrebný materiál, ktorý neskôr využije. Odoberal federálny časopis Urob/Udělej si sám a v ňom našiel množstvo nápadov od podobných spriaznených duší kutilov. Postupne sa od práce so železom dostal k spracovávaniu dreva. Spod jeho rúk vyšlo mnoho krásnych drevených výrobkov – rôzne svietniky, poličky, stojany na poháre, stojany na kvety, podstavce na koreniny, valčeky na cesto, držiaky na servítky, či kolovrat (v zmenšenej mierke 1:3). Mnohým dreveným predmetom vdýchol svoju dušu, no nikdy ich nepredával, ale porozdával  priateľom, či daroval známym.
     Ujo Imro Lentvorský z Modrého Kameňa je dnes už niekoľko rokov na dôchodku. Hneď po vojenčine zakotvil na Bani Dolina, kde pracoval pod zemou, neskôr na povrchu v dielni a dlhú dobu sa aktivizoval ako podpredseda ZV ROH. Pravidelne sa zúčastňuje stretnutí baníckych dôchodcov vo Veľkom Krtíši, na ktoré sa vždy veľmi teší. Keď príde do Krtíša, na každej ulici stretáva niekoho známeho – niekoho, kto robil na bani. Ak pred ním spomeniete nejakú osobu, chvíľu porozmýšľa a potom povie: „Neviem, či ho alebo ju poznám, ale nerobil náhodou jeho, či jej otec na bani? Lebo som poznal jedného s takým menom, bol z ...“ No a potom povie obec, odkiaľ jemu známy baník pochádzal a na ktorom úseku robil.
     Svoje kráľovstvo má ujo Imro pod starou „pajtou“, kde počas pekných dní majstruje. Ak by niektorý zo susedov potreboval nejaký nástroj, klinec, skrutku či inú drobnosť, ujo Imro to má niekde určite odložené a ochotne pomôže. V svojom „pracovnom neporiadku“ sa dobre vyzná a snáď najväčším trestom pre neho by bolo, keby mu pajtu niekto upratal. Zomelie obilie, nabrúsi nože, motyky, ba vyrobil už i zuby na hrable, či zhotovil „haklíky“ (strúhadlo na kapustu).
     Okrem vymýšľania drevených darčekov je jeho koníčkom i dychová hudba. Dlhé roky hrával v Hradčianke. Teraz, keď mu už zdravie neslúži tak, ako za mlada, veď má už čoskoro 73 rokov, príde si medzi dychovkárov aspoň zaspievať. A tých, ktorých má rád, nezabudne obdarovať pekným darčekom, vyrobeným vlastnoručne z dreva.
No posúďte sami.  

Mária Balážová

Obrázok

 Obrázok
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Javorinka

Fanklub uja Imra,10. 7. 2009 19:18

Škoda, že náš starký Imro už nespieva. S tetou Katkou spievali veľmi pekne.