Choď na obsah Choď na menu
 


Tridsaťpäťročná Hradčianka

10. 7. 2009

35. výročie Hradčianky

30.mája 2009

 Plagát výročie tu www.hradcianka.estranky.sk/archiv/uploaded/9

Tridsaťpäť rokov súčasnej Hradčianky
 
Slávnostný deň, slávnostná chvíľa. Takto by sa dalo povedať o poslednej májovej sobote, kedy dychová hudba Hradčianka pripravila na Lipovom námestí v Modrom Kameni koncert pri príležitosti 35. výročia od obnovenia tradície dychovej hudby v najmenšom mestečku na Slovensku. Pozvanie na koncert prijala manželka prvého kapelníka Dola Hantáka p. Anna Hantáková, druhý kapelník Milan Strenádka, bývalí členovia Hradčianky a samozrejme priaznivci dychovky. Dobrú hudbu, lahodný spev, kytice poďakovaní a slová spomienok narušila iba chvíľková dažďová prehánka. No po nej už mohol vystúpiť hosť programu DH Vozokanka z Veľkých Vozokán.
Obzrime sa dozadu a zaspomínajme si. Korene dnešnej Hradčianky siahajú až do roku 1935, kedy sa na podnet modrokamenského farára Štefana Bulku začalo so zakladaním Hradčianky. Záujem bol veľký a užším výberom prešlo tridsať muzikantov, ktorých učil a viedol prvé dva roky samouk Ondrej Gašparík z Palárikova. O výučbu hudobnej teórie sa postarali učitelia Alexander Bánovský a Anton Sirági. Hudobníci sa udržali pri nástrojoch i počas vojny, ale krátko po nej Hradčianka zanikla. Opätovné oživenie priniesol príchod Jána Valacha, no ten sa v roku 1956 vracia do svojho rodiska, dychovka stagnuje a znovu zaniká. Jediným žijúcim zakladateľom pôvodnej Hradčianky z roku 1935 je p. Ján Ivanič.
Trvalo pätnásť rokov, kým sa duch dychovej hudby znovu prebudil a vdýchol život hudobným nástrojom a notám prostredníctvom nových muzikantov. Vychádzajúc zo spomenutej tradície 22. februára 1974 po patronátom modrokamenských dobrovoľných hasičov a neskôr pri Mestskej osvetovej besede vzniká terajšia dychová hudba. A práve tu treba hľadať počiatky tridsaťpäťročnej súčasnej Hradčianky. Prvým kapelníkom sa stáva Dolo Hanták, ktorý prišiel do Veľkého Krtíša. Činnosť súboru sa obnovuje z pôvodných členov, ktorí medzi seba pritiahli svoje deti a tí svojich kamarátov. V Hradčianke sa stretávajú rôzne vekové kategórie. Spoluúčinkujú otec so synom, či dcérou, súrodenci. Po usilovnom tréningu mladých hudobníkov – každý utorok a piatok v čase od 16:00 – 18:00 samostatný nácvik, od 18:00 – 20:00 spoločný nácvik a ešte dve hodiny v nedeľu (osem hodín týždenne!), sa mládežnícka formácia stáva úspešnou. Hneď v roku 1977 na krajskej súťaži dychových hudieb v Ladcoch získava 2.miesto. Hudobný skladateľ Gejza Príbeli ako člen poroty vstáva v úžase a diriguje spolu s Hantákom záverečné takty svojej vlastnej skladby – Čardášu, ktorého tempo Hanták poriadne „rozpumpoval“. Po odohraní si utrel pot z čela a povedal: „Chlapci, ja som si myslel, že sa rozsypú.“
Po odchode Dola Hantáka pod vedením nového kapelníka Milana Strenádku,  získava mlaď Hradčianky o rok neskôr opätovne 2.miesto na podobnej súťaži v Lučenci. V tomto období pomáha rozvoju dychovky aj bývalý dirigent Posádkovej hudby z Banskej Bystrice Imrich Gažovič, ktorý dirigoval a viedol dychovku celým svojim srdcom, dušou. Pravidelne dochádzal do Modrého Kameňa z Banskej Bystrice.
1.septembra 1985 opustil Hradčianku aj Milan Strenádka. Jeho miesto prevzal jeden z radových členov súboru, mladý a talentovaný Janko Černák.Prišiel kritický rok 1991. Na jeseň toho istého roku mesto Modrý Kameň dalo kultúrny dom do prenájmu a to malo negatívny dopad na súbor, ktorý stratil svoje dlhoročné a stále miesto na nácvik a ocitol sa na „ulici“. Dychovka sa na dva roky uchýlila do priestorov Materskej školy v Modrom Kameni, za čo patrí poďakovanie vtedajšej riaditeľke MŠ p. Márii Püšpökyovej.
            Ďalší primátor mesta p. Ján Lenhardt pomohol zabezpečiť dychovke trvalé miesto na nácvik. V roku 1994 sa požiarnici presťahovali do nových priestorov a časť tých pôvodných bola poskytnutá dychovke, kde dodnes nacvičuje. Preto Hradčianka touto cestou ďakuje aj mestu Modrý Kameň za poskytnutú podporu terajšiemu primátorovi Ing. Aladárovi Bariakovi a poslancom MZ za finančnú pomoc, vďaka ktorej sa muzikantom podarilo zabezpečiť opravu hudobných nástrojov, zakúpiť novú zvukovú techniku a za podporu organizovania festivalu malých dychových hudieb Hradská muzika, ktorý sa uskutočňuje od roku 2002. Medzi dychovkármi hontiansko – novohradského regiónu má tento festival veľmi dobrú odozvu a radi sa vracajú na modrokamenské hradné nádvorie.
                Za 35 rokov absolvovala Hradčianka množstvo koncertov. V roku 1979 vznikajú dve krátke nahrávky do Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici. Súbor zúčastnil zájazdu po Južných Čechách (1981), ďalej krajskej prehliadky malých dychových hudieb v Martine (1983). Vystupoval na koncertoch v Maďarsku (Šalgotarián, Veňarec – 1983, 1984). Okrem toho dychovka vystupovala na všetkých štátnych oslavách a podujatiach v meste Modrý Kameň a Veľký Krtíš. Miestne organizácie pozývali dychovku na svoje podujatia – tak vznikla tradícia tanečných zábav na Tani, ktorá trvala niekoľko rokov a je už minulosťou. Dychovku pozývali aj vtedajšie okresné a miestne podniky, či obce na spestrenie nimi usporadúvaných podujatí.
S terajším kapelníkom Jánom Černákom začínala Hradčianka úspešným družobným zájazdom Písek – Milevsko (1988). V roku 1991 pozval Dobrovoľný hasičský spolok z juhoslovanského Petrovca na oslavy stého výročia jeho založenia. Hradčianka dokázala pripraviť jedinečné turné po Taliansku (Borca di Cadore, Ravazzura - Rimini, Coreno Ausonio, 1995). V rámci družobných stykov s poľským mestom Opatow mala Hradčianka vystúpenie počas Opatowských kultúrnych slávností (1998) a vystupovala ako hosť v Maďarsku na festivale mažoretiek (Róža Sentmárton – 2000) a na oberačkových slávnostiach (Veňarec – 2001).
Významné a úspešné účinkovanie Hradčianky bolo i na domácej pôde. V roku 1993 účinkovala vo Zvolene pri príležitosti 750. výročia obnovenia jeho mestských výsad. V letných mesiacoch v rokoch l993 – 1996 sa dychovka zúčastnila festivalu v Kováčovej (1994 – 3.miesto, za koncertnú skladbu Tatranské pastely osobitná cena od jej autora Izidora Glórika) a vo Valaskej (1995). Mnohokrát vystupovala v letných kúpeľných sezónach (Dudince, Lúčky, Ružiná, Patince, Dolná Strehová – otváranie sezóny). Niekoľkokrát sa dychovkári zúčastnili baníckeho sviatku Salamander v Banskej Štiavnici. Vystupovali ako hostia Bellovho festivalu  v Kremnici (2001) a tiež aj na oslavách v Hontianskych Nemcoch (1998) a v Sebechleboch (2002). Nechýbali počas festivalu mažoretiek vo Veľkom Krtíši a je veľmi málo obcí v okrese, kde Hradčianka nevystupovala aspoň raz.
V roku l995 vstúpila Hradčianka do Združenia dychových hudieb Slovenska. Stala sa kolektívnym členom Matice slovenskej a občianskeho združenia Naša kultúra.
V jubilejnom 25.roku trvania dnešnej Hradčianky vydali jej členovia magnetofónovú nahrávku (1999), ktorú krstil známy bystrický spevák Robo Kazík na nádvorí modrokamenského hradu.
Vďaka iniciatíve bývalého muzikanta Imra Lentvorského sa v roku 2007 uskutočnilo nahrávanie rozhovoru o histórii a činnosti dychovky do slovenského rozhlasu – rádia Regina, relácia Hraj kapela. Relácia bola odvysielaná dvakrát, ba dokonca časť rozhovoru – humorné príhody, odzneli v silvestrovskej relácii. Hudobnú časť tvorili vybrané skladby z nahrávky Hradčianky z roku 1999.
V súčasnosti Hradčianka účinkuje pri rôznych kultúrnych a spoločenských akciách v rámci mesta – Deň matiek, Gaštanové slávnosti, Stavanie mája, Kultúrne a športové dni, tradičné fašiangovanie. Vystupuje aj pri niektorých cirkevných sviatkoch – Vzkriesenie na veľkú noc, Odpustky, na Vianoce na polnočnej omši a po nej z kostolnej veže znie celým mestečkom Tichá noc. Repertoár prevažne tvoria ľudové pesničky v úprave kapelníka Janka Černáka. Posledne sa Hradčianka predstavila na koncerte v Ballassagyarmat počas osláv 1. mája.
 Celé organizačné zabezpečenie, starostlivosť o súbor počas pôsobenia Hradčianky stojí na pleciach dlhoročného vedúceho súboru p. Viktora Srníka.

Hovorí sa, že hudba a pieseň je most, ktorý spája ľudí. Vieme sa s nimi tešiť a ich prostredníctvom ďakovať. Kyticu piesní uvitú z úcty, vďaky a spomienok zaviazali muzikanti stuhou úprimného priania, aby sme všetci v zdraví, šťastí, spokojnosti, naladení úspechmi, prežívali ďalšie krásne obdobie s našou Hradčiankou. Rokmi človek všeličo získa a všeličo stratí. Život je taký. Koľko sme mu dali, toľko nám vráti. Všetci sme tvorili Hradčianku a všetkým Hradčianka prirástla k srdcu. Lúčime sa slovami básnika:

 

„Za všetko krásne doteraz medzi nami,
nech ostávame blízki v každom čase,
vo všetkom dobrom, čo vzali sme i dali,
no s pocitom, že stretneme sa zase.“
 
Mária Balážová

Buletin - tu http://www.hradcianka.estranky.sk/archiv/uploaded/11

 

Náhľad fotografií zo zložky Tridsaťpäťka

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.