Choď na obsah Choď na menu
 


Z fašiangovania v Modrom Kameni

10. 5. 2009

Pred dvadsiatimi siedmimi rokmi prvýkrát obnovili tradíciu pochovávania basy v Modrom Kameni muzikanti Hradčianky. Začínali v roku 1982 vo februárovú  stredu popoludní a zožali úspech. Prvými maškarami boli Milan Černovský, Monika Černáková, Renata Černáková, Štefan Černák, Marta Betáková a Jozef Beták. Od tých čias sa v úlohe fašiangových masiek vystriedali mnohí. Ba aj samotní muzikanti vymýšľali rok čo rok nové preoblečenie. Rokmi sa menili spôsoby rozlúčky s basou. Pochovávali ju vyzdobenú, vymašličkovanú za prítomnosti plačiek počas fašiangovej zábavy v kultúrnom dome, len tak medzi sebou na skúšobni, či v Bielej sieni mestského úradu.

Muzikanti začínali po rokmi overenej trase. Vyhrávali veselé pesničky v domoch, kde už domáci čakali na fašiangový vinš, ktorý všetkým členom rodiny za zvukov rytmického ozembucha poprial kapelník Janko Černák. Za odmenu ich Modrokamenčania dobre vyhostili a nezabudli ani na výslužku do batôžkov. Pri odchode na oplátku muzikanti pozvali všetkých na poslednú rozlúčku s basou, ktorú pripravili tento rok trochu inak – pred kultúrnym domom.

Večer okolo piatej sa začali ľudia schádzať na Lipové námestie v očakávaní veselého fašiangového sprievodu. Námestím sa niesla vôňa guľáša, ktorý pre účastníkov karovej hostiny uvarili Jozef Bagi, Mária Srníková a Jolana Pastýrová. Posledné požehnanie vareškou pridal Miroslav Srník. V menšom kotlíku naberalo voňavú klinčekovú arómu varené víno a na stoloch čakali chutné pampúšiky.

Veselé tóny dozneli a slovo si vzal kapelník:

„Drahí naši! Tak sme sa tu zase zišli, aby sme sa pobavili, vínečkom sa osviežili a fašiange oslávili! Tancuvať sa misí stále, tak nám predpis a mrav káže. Starí, mladí, ženy muži, nak nám k tomu hudba slúži. Naša hudba Hradčianka, má dobrého spojenca, ten nám zahrá takú nôtu, čo nás schytí do tanca. Po veselí, po zábave, máme ešte povinnosti, rozlúčiť sa s našou basou a uložiť ju do večnosti!“

Obrázok Muzikant Ľubomír Baláž, v úlohe kantora, zaspieval nad basou spolu s kapelníkom Jánom Černákom smútočnú pieseň Dolóres, dolóres, naučia ťa v pekle móres. Basa tichučko ležala na katafalku a sviečka jej pomaly dohárala, keď ju hrobníci schytili a posledný krát s ňou obišli park, aby sa ešte so všetkými rozlúčila. Námestím sa niesol smútočný pochod. Potom už nasledovala malá hostina a kar.

Obrázok Basa je však špekulant a kto nezažije, neuverí. Jeden náš muzikant bol pred niekoľkými rokmi preoblečený za tehotnú ženu a do roka sa aj oženil, pretože jeho (už) manželka čakala prírastok do rodiny. Po dvadsiatich rokoch sa situácia zopakovala. Pri vlaňajších fašiangoch chodila muzikantka flautička s kočiarikom a dnes už je v očakávaní prírastku do rodiny.

Čo na to basa? Usmieva sa v nebi, basa premilá, by sa k Veľkej noci opäť vzbudila.

 

Náhľad fotografií zo zložky Pochovávanie basy 2009

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.